Spoznal som tu mnoho ľudí, videl mnoho miest. Holandsko mi ukázalo to najlepšie zo seba a ľudia tu ma mnohým očarili. Tešil som sa zo všetkého nového a nepoznaného. Žil som pár mesiacov obklopený holandskými študentmi a pracoval som v holandskej firme. Pozitív bolo neúrekom a ani sa to nedá všetko vymenovať.
No nech sú tie miesta akokoľvek krásne, nech vidím tisíce tulipánov, nech sa prechádzam uličkami Amsterdamu, alebo jazdím na bicykli pozdľž nekonečných kanálov, nech stojím na brehu mora a pozerám sa na západ slnka, nech mnoho a mnoho iného a krásneho... jedno viem určite:
Teším sa domov, domov na Slovensko, na slovenského človeka, ktorý sa síce neusmieva stále, ale keď sa usmeje, viem že to myslí úprimne. Teším sa na svojich priateľov, čo mi denne nedali na seba zabudnúť a stále mi pripomínali, akí sú úžasní. Teším sa na svoju rodinu, ktorú som nevidel "nekonečne dlho", teším sa na tú našu krásnu prírodu. Od roviny, cez zvlnené briežky, po hlboké rokliny a nadherné mojemu srdcu známe siluety slovenských hôr. Na slovenské krčmi a naše pivo, na naše slniečko a naše jedlá. Teším sa na tú moju rodnú krv. Cítim potrebu sa opäť objaviť doma, ako každý Slovák, čo na chvíľku opustil rodnú zem. Teším sa domov, na Slovensko, odtiaľ pochádzam. Tam sa teší srdce moje, tie Slovenské piesne rád ja mám!
"Pijú chlapci pijú,
v kamennej pivnici,
všetko ľudia vravia,
že sú to zbojníci..."