Ráno v deň výstupu bolo polooblačno a VysokoTatranské štíty boli v mraku úplne. Slnkom zaliate Nízke Tatrya niekoľko telefonátov, ktoré hovorili o peknom počasí na juhozápadenás však povzbudili a my sme vystrojený s lyžami na batohoch vyraziliz Troch studničiek.
Začiatok výstupu sprevádzalo hľadanie stálemiznúcej značky a blúdenie po hmlistom rúbanisku. Nohy sa borili do stálehlbšieho snehu, nastal čas obuť lyže. Nakoniec sme sa rozhodli pre traverz naJámske pleso. Pri ňom sme sa občerstvili rozhodovali sa čo ďalej.
Zrazu, ako to už na horách býva zvykom, sabehom minútky počasie zmenilo. Hmla bola preč a nám sa ukázali Tatrya v celej svojej kráse. Sýto-modrá obloha a slniečko nad hlavounám vliali neskutočnú chuť.
Začali sme plní radosti a čerstvej energie,s nemiznúcim úsmevom na tvárach, výstup na Kriváň. Kráčalo sa nádherne,každý nový krok nám otvoril pohľad na novú nádheru. Modrá obloha, trblietavýsneh, krásne výhľady, kamzíky.
Potom prišiel úsek, kde sme lyže dali opäť nabatohy. Tesne pod vrcholom nás však dohnali mraky. Ako krásne počasie rýchloprišlo, tak rýchlo bolo fuč.
Pekných výhľadov z Kriváňa sme sa nedočkali,ale radosť sľuboval dlhý zjazd pred nami. Sneh nebol ideálny, ale zážitok námnepokazil.
Zvládli sme to. Vydýchli sme si však predčasne. Keď už vyzeralo, žesme šťastne dole narazili sme na dolinu s vyvrátenými stromami.
Nedalo saísť späť, museli sme sa predierať cez tú spúšť. Vypnúť lyže znamenalo preboriťsa po pás do snehu, s lyžami zas bol prekračovanie stromových zátarasovskoro nemožné. Nemali sme však na výber a drali sme sa dopredu meter pometri. Zdolávali sme snehové mostíky ponad potok, skalné úžľabinya vodopády.
Nakoniec sme šťastne dorazili na cestu. Naša úľava bolaporovnateľná z našim vyčerpaním. Nohy sa nám triasli. Ale stihli sme to nežprišiel večerný dážď. Kriváň sa s nami rozlúčil ako sa na poriadnytatranský štít patrí. Zážitok to bol nezabudnuteľný. Zbohom pani zima,prichádza leto.