Postavím sa k oknu a zrak mi zablúdi na najbližšie domy, potom na tie vzdialenejšie a potom mi padne na pláž za nimi. Sledujem, ako ju zalieva jedna vlna za druhou, a ako sa sem tam na nejakej zvezie jedna z tých bodiek, ktorými sa zátoka hemží. Pohľadom zablúdim ešte ďalej za pláž, na oceán siahajúci kam dovidím, posiaty loďkami všetkých možných tvarov a veľkostí. Pristihnem sám seba, ako sa usmievam. Stále tomu len ťažko verím, v duchu si opakujem – Sydney, Austrália.
Keď sa to deje inakšie
Je to presne päť mesiacov od prvej myšlienky opustiť rodinu, priateľov, známe miesta a vyraziť na opačný koniec sveta. Austrália – krajina, kde je všetko naopak, kde práve prichádza jar, kde slnko svieti zo severu a mesiac sa správa akosi pobláznene, kde sa voda točí opačným smerom a človek nepozná hviezdy nad sebou, kde rastú palmy, eukalypty a iné čudesné rastliny, kde sú parky plné papagájov a neustále bežiacich ľudí všetkých rás, národností a vierovyznaní. Krajina plná kontrastov, nedotknutých prírodných krás, ale aj koloniálnych domčekov a hypermoderných mrakodrapov. Stále tomu verím len ťažko, usmievam sa.
Nové, iné, neznáme
Som šťastný človek. Napĺňam si svoje sny a túžby. Mám rodinu, čo ma chápe, pomáha mi a priateľov, ktorí ma podporujú. A neustále zisťujem, že svet je plný dobrých ľudí, ktorí sa objavia vždy, keď človek potrebuje pomocnú ruku, alebo povzbudenie. Ďakujem za to, že som opäť mohol vyraziť a objaviť veci a pocity, ktoré zostávajú skryté, pokiaľ sa človek nepohne.
Som šťastný a spokojný, som na mieste, o ktorom som vždy sníval a ktoré ma neprestáva udivovať. Spoznávam nových ľudí, nové kultúry, nové rastliny, nové zvieratá, zažívam nové situácie a učím sa rozumieť a chápať v inom jazyku. Austrália. Stále tomu len ťažko verím, neprestávam sa usmievať.
